Pripravujeme

4/26

Sedem divov mesta Spišská Nová Ves a Levoča- maliarský plenér kovačických insitných maliarov.

6/26-11/26

Zámerom projektu “Slovenské štetce-Autoportréty slovenských maliarov” je prezentácia slovenského výtvarného umenia cez unikátnu
zbierku autoportrétov, ktoré zhromaždil košický sochár Vojtech Löffler v troch krajinách západného Balkánu.
 Medzi predstavenými umelcami nebudú chýbať nielen mená stredoeurópskeho významu
(napr. Zmeták, Jakoby, Čordák), ale výstava predstaví aj autorov zo slovenského alebo regionálneho
pôsobenia. Koncepcia výberu a celej prezentácie prihliada na autorský vklad do jednotlivých
vlastných podobizní ako aj na použité výtvarné techniky.
Téma autoportrétu predstavuje jednu z najhlbších a najkomplexnejších kapitol v dejinách výtvarného
umenia. Nejde len o prosté zachytenie podoby autora, ale o vrstevnatý proces sebareflexie,
sebaprezentácie a psychologickej sondy.

Autoportrét ako samostatný žáner sa naplno konštituoval v období renesancie. Súviselo to s rastúcim
dôrazom na individualizmus a antropocentrizmus. Kým v stredoveku sa umelci obmedzovali na tzv.
„skryté autoportréty“ (včlenenie vlastnej tváre do davu v náboženských výjavoch), renesancia
priniesla emancipáciu umelca ako intelektuálnej entity. V 19. a 20. storočí sa autoportrét stáva
priestorom pre radikálny formálny experiment. U mnohých umelcov sa tvár stáva mapou
psychického utrpenia, kde expresívny rukopis a farebnosť dominujú nad deskripciou. Autoportrét je
špecifický tým, že subjekt a objekt splývajú v jedno. Umelec je zároveň pozorovateľom aj
pozorovaným. Tento „zdvojený pohľad“ vytvára napätie medzi tým, ako sa umelec vidí sám, a tým,
ako chce byť vnímaný publikom. Ako intímny dialóg umelca so sebou samým predstavuje vizuálny
denník, ktorý dokumentuje nielen fyzické starnutie, ale aj premeny umeleckého jazyka a spoločenskej
paradigmy.

Sú to práve tieto otázky, ktoré fascinovali košického sochára Vojtecha Löfflera (1906 – 1990) a ktoré
ho primäli začať zbierať vlastné podobizne svojich priateľov a známych. Postupom času sa zbierka
rozrástla na viac ako 150 kusov, medzi ktorými nájdeme významné osobnosti slovenského
výtvarného umenia, ako aj rad regionálnych a lokálnych umelcov. Zbierka sa rozrastá aj po smrti
Vojtecha Löfflera a založení múzea nesúceho jeho meno. Dnes už obsahuje bezmála 200 položiek a je
nielen slovenským, ale aj stredoeurópskym unikátom. Do zbierky pribúdajú aj zástupcovia súčasnej
strednej a mladej generácie slovenských umelcov.

Cieľom projektu Slovenské štetce je predstaviť to najlepšie zo zbierky Múzea Vojtecha Löfflera
verejnosti mimo svojho sídla a Slovenska, konkrétne v Srbsku, Čiernej Hore a Severnom Macedónsku.
Projekt chce prezentovať slovenských výtvarných umelcov od medzivojnového obdobia až po 80.
roky 20. storočia, kedy sa formovanie pôvodnej zbierky postupne uzatvára.
Projekt nemá ambíciu predstaviť slovenské výtvarné umenie v celej svojej hĺbke a rozsiahlosti tém
a žánrov. Koncentruje sa na Slovensku ucelene málo pertraktovaný žáner autoportrétu.

Počtom diel nie veľká, ale kvalitatívne reprezentatívna ukážka tvorby umelcov zo Slovenska uvedie
v Srbskej republike, Severnom Macedónsku a v Čiernej Hore umelcov stredoeurópskeho významu
(napr. Ernest Zmeták, Július Jakoby, Ľudovít Čordák), ako aj výrazné mená slovenskej povojnovej
generácie (Ladislav Čemický, Július Nemčík, Edita Spannerová, Alexander Eckerdt, Július Szabó). Vo
výbere nebudú chýbať ani predstavitelia „Košickej moderny“ a „Krónovej školy“ (Konštantín Bauer,
Juraj Collinásy, Ľudovít Feld) a výrazné osobnosti nastupujúcej generácie 70. a 80. rokov (Jozef
Kornucik, Dušan Pončák, Michal Čičvák, Igor Ďurišin, Štefan Roskoványi)